valčík kráľom plesu

Kto neovláda klasický valčík, ten je považovaný za spoločenského ignoranta a analfabeta. Veď slovo „bál“ pochádza z latinského „balare“ čiže tancovať. A bez valčíka sa na reprezentačnom plese len ťažko zaobísť. A možno by sa hodilo vedieť o ňom viac, ako len klasické tri kroky.

Tanec v trojštvrťovom rytme pochádza podľa oficiálnych zdrojov z Francúzska, kde bol v roku 1559 zaznamenaný ako súčasť ľudového tanca pod názvom volta. O pôvod sa však sporí s Talianskom, pretože v tom čase mal byť populárny aj tam. Okrem toho slovo „volta“ v taliančine znamená „obrat“. V priebehu 16. storočia si „voltu“ obľúbili na západoeurópskych kráľovských dvoroch. Tanec si vyžadoval, aby partneri stáli blízko pri sebe, ale žena bola nezvyčajne na mužovej ľavej strane. Držal ju okolo pása, žena sa pravou rukou opierala o mužské rameno a ľavou si držala sukne. Tie museli z cesty kvôli charakteristickému prvku tanca – otočkám – kedy muž nadvihol ženu nad zem tak, že jej ľavým stehnom zdvihol pravé a otočil ju. Aby nepopadali, stáli blízko seba. Na vtedajšie pomery až nemorálne blízko. Ľudovít XIII. (1601 – 1643) sa na to nemohol pozerať a tanec zakázal.

Napriek všetkému sa však valčík stal veľmi populárnym v kráľovskej Viedni, kde bolo otváranie veľkých tanečných sál na dennom poriadku. V roku 1812 bol tanec predstavený v Anglicku, ale pod názvom Nemecký valčík. V 19. storočí sa ujal v celej Európe a o veľkú popularitu valčíka sa postarali hlavne Josef a Johann Straussovci.

V súčasnosti sa viedenský valčík tancuje v rýchlosti 180 úderov za minútu a má sedem presne definovaných stvárnení.