Kultúra bez bariér
Desiaty ročník Plesu v opere založil tradíciu dobročinného poslania tohto jedinečného spoločenského podujatia. Hostia desiateho a jedenásteho ročníka Plesu v opere sa zapojili do zbierky, ktorej cieľom bolo tzískať prostriedky na realizáciu kultúrnych podujatí pre zdravotne hendikepovaných spoluobčanov a ľudí zo sociálne slabých pomerov.
Prostredníctvom grantového programu Kultúra bez bariér ples pomohol splniť sny stovkám ľudí, ktorí sú zdravotne alebo sociálne znevýhodnení, ale majú svoje túžby žiť svoj život lepšie alebo krajšie. Vďaka príspevku hostí 10. a 11. ročníka Plesu v opere a príspevku Nadácie Orange bolo medzi nich prerozdelených spolu viac ako 152 000 eur a na svet tak mohli prísť zážitky spojené s nezabudnuteľnými divadelnými predstaveniami, koncertmi či inými kultúrnymi podujatiami.
Podporili sme
tanečná inscenácia
Neformálne združenie integrovaného tanca známeho pod názvom LEN TAK angažovalo do tanečnej inscenácie na motívy rozprávky Malá morská víla zdravotne hendikepovaných a chodiacich amatérskych tanečníkov. Projekt realizovaný cez grantový program Nadácie Orange bol finančne podporený aj výťažkom zo zbierky uskutočnenej na jubilejnom X. plese v opere.
Neformálne združenie s príznačným názvom LEN TAK sa už dva roky intenzívne venuje integrácii hendikepovaných ľudí prostredníctvom pohybu a tanca. Za vznikom združenia stojí psychologička Lucia Šuplatová, ktorá sa projektom inšpirovala v Čechách: „počas môjho pobytu v Prahe som pôsobila ako tanečníčka v integrovanej skupine Freedom 4, ktorá sa venuje rozvoju tanečného pohybu a odbúravaniu fyzických prekážok medzi hendikepovanými a ľuďmi bez zdravotného postihnutia.“ Na Slovensku v tom čase ešte podobné zariadenia pre ľudí s fyzickým hendikepom neexistovali. Združenie LEN TAK preto vzniklo s hlavným cieľom – pomáhať integrovať hendikepovaných do spoločnosti.
Santiago
Mládež a seniorov Veľkého Šariša spojilo neformálne divadelné združenie Santiago. Motivovaní príbehom o svätom Ján Mária Vianneym pripravili s podporou Nadácie Orange originálne divadelné predstavenie Farár z (M)ARSU, ktoré vytvorilo priestor na spojenie skúseností starších a nápaditosti mladších ročníkov.
rofesionálni a poloprofesionálni ochotníci, ktorí sa stretli v združení Santiago, sa motivovali životným príbehom svätca Ján Mária Vianneyho, ktorého mnohí poznajú aj ako kňaza z Arsu.
Možnosť zahrať si v muzikáli privítali starí i mladí Šarišania. „Predpokladali sme, že sa na kasting prihlási okolo 30 ľudí. Nakoniec ich prišlo raz toľko – mladšie i staršie ročníky,“ zhodnotila výber účinkujúcich Katarína Pirohová, iniciátorka projektu. Nikto neobišiel naprázdno – združenie využilo talent každého, kto sa na kasting prihlásil.
Ochotníci zo združenia Santiago pri príprave predstavenia spojili aj šikovnosť a zručnosť seniorov z Domova pokojnej staroby Františka Majocha. Tí im s radosťou pomohli pri šití kostýmov, príprave kulís i tvorbe hudby. „Cieľom nášho projektu bolo odstrániť bariéru medzi staršou a mladšou generáciou a vniesť živé divadelné umenie do stereotypu osamelých mužov a žien. Sme radi, že sme mali možnosť zapojiť týchto ľudí do originálneho umeleckého projektu a potvrdiť, že stále sú pre spoločnosť prínosom,“ doplnila Katarína.
doktori klauni
Vďaka Plesu v opere a Nadácii Orange získalo finančnú podporu aj Združenie profesionálnych divadelníkov známych pod menom Dr. Klaun. Skupina Dr. Klaunov – divadelníkov navštevuje deti priamo v špeciálnych internátnych školách a domovoch sociálnych služieb. „Mnohé zariadenia nemajú prostriedky na angažovanie divadelníkov, a preto našu iniciatívu navštíviť ich vítajú s veľkým nadšením a vďakou. Podľa toho, kam naši divadelníci prídu, vieme vždy prispôsobiť dané predstavenie tak, aby bolo pre diváka čo najpútavejšie,“ približuje myšlienku klaunov – lekárov Janka Sedláčková.
Práva ona bola iniciátorkou projektu združenia s názvom „Ako išlo divadielko na vandrovku“, ktoré vzniklo vďaka pomoci Plesu v opere a Nadácii Orange.
Práca s hendikepovanými deťmi si často vyžaduje trpezlivosť. O to väčšiu radosť herci majú, keď sa stretnú s pozitívnou reakciou zo strany ich malých divákov. „Na jednom z predstavení sa nám podarila krásna vec. Autistický chlapček, ktorý sa bál hluku a aj počas vystúpenia sa zdržiaval vo vedľajšej miestnosti, bol natoľko očarený smiechom ostatných detí a skvelou náladou, že sa k nim postupne aj pripojil. Nič krajšie sme si nemohli želať,“ opísala svoj zážitok Janka Sedláčková.
