aké boli plesy v minulosti

Organizovanie plesov a bálov patrí neodmysliteľne k histórii celej Európy. Fašiangy boli vždy príležitosťou skrátiť si dlhé zimné večery a predĺžiť si slávnostné chvíle, ktorým predchádzali vianočné sviatky a oslavy nového roku. Bohato prestreté stoly počas fašiangového obdobia mali podľa tradície zabezpečiť hojnosť a prosperitu v nadchádzajúcom roku, a zároveň boli protikladom k blížiacemu sa pôstu. Od vzniku fašiangových slávností sa tradície zmenili, ale obdobie od Troch kráľov až do Popolcovej stredy dodnes ponúka na výber množstvo plesov, bálov, karnevalov.

Tieto zábavy sa v podobe, ako ich poznáme dnes, v našich končinách organizujú od druhej polovice 19. storočia. Práve v tomto období, konkrétne v roku 1877, inšpirovaný úspechom parížskeho Opera Ballu, totiž cisár František Jozef dal požehnanie prvému „koncertnému soireé“, do ktorého bola zainteresovaná aj Cisársko-kráľovská dvorná opera. Bol to skutočne pokrokový čin, veď v tom čase bol tanec ako ho poznáme dnes, ešte oficiálne zakázaný.

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, naše prababičky si vyberali masky na maškarný ples s rovnakým cieľom, ako si dnes dámy vyberajú večernú toaletu: chceli sa páčiť. Masky z mestských plesov sa väčšinou ponášali na divadelné kostýmy. A sály boli plné kráľovien – víl, noci, zimy či kvetín. Aj páni mali svoje populárne motívy kostýmov a s obľubou sa obliekali za Turkov či Číňanov, nechýbali harlekýn, domino ani pierot.

Vedeli ste, že preslávený viedenský Opernball je pôvodom z Paríža? Túto formu noblesnej zábavy v skutočnosti vymysleli Francúzi a ohlas Opera Ballu bol taký obrovský, že cisár František Jozef dal v roku 1877 požehnanie prvému „koncertnému soireé“, do ktorého bola zainteresovaná aj Cisársko-kráľovská dvorná opera. Bol to skutočne pokrokový čin, veď v tom čase bol tanec ako ho poznáme dnes, ešte oficiálne zakázaný. Kdesi tu má korene tradícia, podľa ktorej majú ples otvárať starostlivo vybraní tanečníci „predtancovaním“. Najskôr bola populárna štvorylka, tú vystriedala polonéza a dnes je „in“ valčík. Podľa počtu uvádzacích tanečníkov sa zvykla hodnotiť úroveň plesu. Kým napríklad v roku 1909 otvárala ples železničiarov asi stovka párov, na plese vinohradníkov to bolo tristo ľudí a na plese práčok (!) dokonca tristo párov!