čo hovoria o plese

Na Ples v Opere som dostala pozvánku prvýkrát v živote.

Je to fajn pocit. Držíte v rukách peknú obálku so svojim menom, celkom spontánne vám príde na um, že mnohých známych,  s ktorými sa pre rýchlosť času vídate len facebooku, konečne stretnete osobne. A potešíte sa. Ples v opere nie je akcia, pri ktorej myknete plecom, že – veď uvidím, či bude čas. Ples v opere je akcia, na ktorú sa treba pripravovať. Dôkladne.

Pravdu povediac, nie som celkom plesový typ. Alebo možno aj som, len som to popri rodení, dojčení a následnom skákaní okolo malých detí, nemala kedy zistiť. Dlhé šaty som mala na sebe naposledy v roku 1999, keď som sa vydávala, to mi krinolína so spodničkami vždy, keď som si sadla, vyletela až po ramená a družičky ju s chichotom dávali do pôvodného stavu. A ja som potom celkom automaticky samu seba presvedčila, že mám pekné nohy a nosiť budem len krátke sukne. Pre istotu...
Tak aj bolo. Až doteraz.

Ples v Opere vyžaduje naozaj krásne šaty, je to udalosť, to nemožno podceňovať. To mi bolo jasné od začiatku, no rozhodla som sa, že nepodľahnem stresu, ktorý ma obchádzal a vyriešim to celkom pokojne, lacno a z domu. Internetom. Výber mojich šiat trval presne 21 minút aj so zaplatením. Krásne, krémové, trochu vílovské, trochu princeznovské, nie okázalé, ale ani nie obyčajné. Keby boli dlhé, čo sa mi stáva pravidelne, mám dosť času, aby sa do 7. Januára upravili... Spokojne som zaklapla notebook, ešte predtým som fotografiu šiat ukázala pár kamarátkam, ktoré sa tvárili od spokojnosti až po nadšene a považovala vec môjho „looku“ na plese za vyriešenú. Jupí. Aké jednoduché. Čo sa ja budem dohadovať s návrhármi o tom, čo mi pristane, chodiť na skúšky a vôbec...

Šaty prišli. Vo veľkej škatuli, skoro v takej, ako Bambuľka. Krásne zabalené. Srdce mi búchalo, keď som ich rozbaľovala, aj rodina nakúkala, že sa teda pozrú na tú nádheru... Kým boli zavesené na vešiaku, tvárili sa len rozpačito, keď som ich navliekla na seba, škrabali sa vo vlasoch a placho sa usmievali...
Skrátim to.

Tie šaty mali viac spodničiek ako moje svadobné. Nevedela som sa v nich hýbať, chodiť, ani stáť sa v nich nedalo elegantne. Škrabali, nesedeli, des, hrôza a šialený smiech Fera Mikloška, ktorému som ich zúfalo položila na prah ateliéru, že teda, čo s nimi... No nič. Uložiť do skrine s nápisom Never obrázkom na internete!

Poslušne chodím na skúšky svojich krásnych plesových šiat. Budú červené, jednoduché a Fero ma už dvakrát pichol ihlou, čo je dobré znamenie. Viem, čo si k nim obujem a akú kabelku si k nim vezmem.  A už nikdy sa nebudem ušŕňať, keď bude niektorá z mojich známych hovoriť o tom, ako si šaty na ples v Opere vyberá mesiace dopredu.

Všetci pred Vianocami myslíme na charitu. Úplne všetci. Niektorí ani nevieme, že na ňu myslíme. Ale robíme tak.  Stačí, že susede od vedľa, ktorá už veľmi nevládze, ponúkneme vzorku zo všetkých svojich vianočných koláčov. Alebo sestrinej kamarátke posunieme veci,  z ktorých naše decká už vyrástli. Alebo niečo iné. Niečo, čo robiť nemusíme, ale chceme, lebo sme silní a napriek všetkému, čo nás štve, vieme, že ľudia sa majú aj horšie.

Nebola som sa pozrieť na oddelení detskej kardiochirurgie. Ale v pondelok, na Orange Fashion som sa rozprávala s tými, čo tam chodia na návštevu pravidelne. Každej odpovedi na moju otázku predchádzal hlboký vzdych a chvíľa ticha... Ak nebudem písať o tom, že  pohľad na choré deti každému pohne srdcom, spomeniem fakty, ktoré nevynechal ani jeden z mojich spoločníkov. Stretli malých statočných pacientov, ktorí ukrývali slzy vo vankúšoch, stretli veľkých statočných rodičov, ktorí ukrývali slzy pred malými statočníkmi a stretli statočných lekárov, ktorí majú slzy v očiach, keď nemôžu pomôcť tak, ako by chceli. Stretli sa s húževnatosťou, odvahou, nádejou, láskou, s emóciami všetkého typu. Že im treba pomôcť – o tom niet pochýb. Ako? Na to sa už prišlo.

Múdri ľudia vravia, že keď pracujete tvrdo, ľudia si to všimnú. Ešte múdrejší dodávajú, že keď k tvrdej práci pridáte kus svojho srdca, ľudia to aj ocenia. Presne na to som myslela, keď som pozerala na mólo tohtoročnej Orange Fashion, na ktorom bola predvádzaná kolekcia červených šiat. Mali takú červenú farbu, akou vyfarbujú všetky deti na svete srdiečka. Aj tie, ktoré majú srdiečka zdravé, aj tie, ktoré to šťastie nemajú. Známi slovenskí návrhári ich šili práve pre ne. Zo srdca. Vy si ich môžete kúpiť. Zo srdca. V aukcii, ktorá stále prebieha, a v ktorej okrem krásnych a exkluzívnych šiat získate aj skvelý pocit. Že ste peniazmi, ktoré ste za ne zaplatili, dali nádej tým, ktorých srdce má pred sebou ešte dlhé roky práce. Len mu musíme pomôcť, aby našlo ten správny rytmus.  Že ste  tento rok pred Vianocami mysleli na charitu.

Teda, vlastne, nemysleli. Niečo ste aj naozaj urobili.

Už o týždeň na Vás čaká ďalšia časť z Evitinho plesového zápisníka.

Teším sa každý Nový rok ako malé dievča, teším sa na ples, vymýšľam čo na seba, potom veľa tancujem s mojím mužom, stretávam sa s priateľmi, ktorých som nevidela celý rok, nič nejem, pijem veľa vody, aby som bola svieža a relaxujem. To je pre mňa ples v opere.

Inšpirácia prišla síce z Viedne, ale je to fantastické, že už aj bratislavský ples v opere má svoju tradíciu. Z roka na rok je lepší a lepší. Bratislava potvrdzuje, že má šancu zviditeľniť sa ako stredoerópske kultúrne mesto, ktoré má aj svoje rozmary a vie sa dobre zabávať.

Opera SND je mojím druhým domovom, je to jedinečný priestor, má svoju históriu, má svoje tajomstvá, zákutia, lóže, lóžičky. A pre mňa je to aj miesto, kde som stála prvýkrát na javisku v roly Ofélie a dostala som angažmán. A preto sa aj na plese v opere veľmi dobre cítim.

Želám si vrúcne, aby sa ples v opere nikdy nevytratil z histórie mesta Bratislavy.

Na Slovensku sa organizujú každý rok desiatky plesov. Stovky kultúrnych a športových podujatí. Tisícky večierkov, prezentácií a rôznych sympózií. Zo všetkých akcií má najprestížnejší zvuk „ples v opere“, ktorý sa stal za niekoľko rokov jednou z najvýznamnejších spoločenských udalostí. Dostať pozvánku od plesového výboru je prestížnou záležitosťou pre najvyšších politikov, top podnikateľov, najlepších slovenských umelcov, riaditeľov vplyvných médií a najsilnejších reklamných agentúr. Niekoľko mesiacov predtým najlepšie slovenské módne návrhárky a módni návrhári začínajú rozmýšľať o svojich výtvarných kreáciách, pretože ples udáva módne trendy pre celú sezónu. Čo si ale my najviac ceníme na „plese v opere“ je priateľská atmosféra, otvorená komunikácia a silná emotívnosť, ktorá je výnimočná a neopakovateľná.

Ak vychádzame z faktu, že každý ples je miestom a časom určeným k tomu, aby sa zúčastnení na ňom zabavili a prežili radostnú, príjemnú chvíľu, som rád, že Ples v opere, ktorý plesovú sezónu u nás otvára, veľmi dôsledne a jednoznačne, od úvodného plesu až do tohto jeho 11. ročníka, určil „spôsob radosti i onej príjemnej chvíle“. Myslíme, že zdroj radosti večera môže prameniť z faktu, že viacerí z radujúcich sa si uvedomujú, že chvíľa šťastia, ktorej sa im dostáva nie je samozrejmou súčasťou osudu každého. Zo snahy pokúsiť sa aspoň trošičku zmierniť nepriazeň osudu tých, ktorí to najviac potrebujú, vznikla pri Plese v opere iniciatíva pre zbierku Kultúra bez bariér, ktorú účastníci plesu dvakrát podporili. Chceme veriť, že ďalším ročníkom Plesu v opere sa bude dariť naďalej pokračovať v celom spektre jeho ambícii snažiacich sa kultivovať náš spoločenský život.

Zdena Studenková, ambasádorka Kultúry bez bariér v roku 2011: „Ples v opere je jedným z najkrajších bálov na Slovensku. Je to akýsi pendant svetoznámeho viedenského plesu. Ja sama som mala tú česť ho dvakrát moderovať, preto mám k nemu vybudovaný osobný vzťah. S potešením konštatujem, že som mala možnosť stať sa v roku 2011ambasádorkou zbierky Kultúra bez hraníc. Teší ma, že výťažok z podujatia určeného ľuďom, ktorí si ho môžu dovoliť, pomôže tým, ktorí majú pre svoje zdravotné alebo sociálne znevýhodnenie ku kultúre sťažený prístup.“

Od prvého Plesu v opere, ktorý sa konal v januári 2001, sa nám podarilo spoločnými silami proces prípravy plesu rozhodne vylepšiť a zjednodušiť. I keď bratislavské divadlo nie je rozmerovo také veľké ako viedenská opera, chceli sme zachovať princíp vytvorenia jedného veľkého parketu v priestore celej hlavnej sály. Bola to pre nás výzva, ale dnes môžem povedať, že som rád, že sme nabrali odvahu prísť s konceptom prekrytia hľadiska. Tiež môžem povedať, že sa nám podarilo vytvoriť si hladký systém spolupráce jednotlivých tímov, ktoré sa na príprave Plesu v opere podieľajú.

Špeciálne z môjho pohľadu ako scénického výtvarníka musím povedať, že sa každý rok snažíme výzdobu divadla niečím osviežiť a priniesť hosťom Plesu v opere ďalší nezabudnuteľný zážitok. Vo všeobecnosti však platí, že rozsah používaného zariadenia, teda stoličiek, stolov a podobne, zostáva viac menej nezmenený. Ples v opere si totiž počas uplynulej dekády svojej existencie vytvoril svoje tradície a ich výrazné zmeny by už pôsobili rušivo. Cirkulovanie po budove má už totiž svoje zákonitosti a preto sa napríklad nesnažíme pridávať stoličky na miesta, kde sme ich predtým nepoužili. Sú to síce detaily, ale práve vďaka nim sa nám každý rok pripraviť ples na najlepšej úrovni

Deana Lutherová je dámou, ktorá zárukou toho, že spoločenské podujatie dodrží všetky najvyššie protokolárne požiadavky. A čo hovorí o Plese v opere?

„Ples v opere mal od svojho vzniku ambíciu stať sa najvýznamnejším spoločenským podujatím na Slovensku. Rovnaký zámer sme mali na zreteli aj pri navrhovaní náročného bálového protokolu. Práve protokolárny scenár plesu - založenie Čestného plesového výboru, spôsob pozývania hostí, predpísanie veľkovečerného odevu, otvárací ceremoniál, forma ponuky občerstvenia, ale aj oficiálne ukončenie plesu - vo veľkej miere ovplyvnili jeho úroveň a odlíšili ho od iných podujatí. Hostia hneď od prvého ročníka plesu v opere zámer hostiteľa a organizátorov prijali a svojim vystupovaním, eleganciou, ale hlavne dobrou náladou sa stali jeho spolutvorcami. Najvýraznejšie je to snáď poznať na toaletách dám, ktoré sú z roka na rok krajšie a vkusnejšie, a pánoch, pre ktorých sa frak stal v spojení s plesom samozrejmosťou.

Ples v opere sa zároveň stal vzorom, hlavne svojou spoločenskou úrovňou, pre mnohých organizátorov podobných spoločenských podujatí na celom Slovensku. Ples v opere stavia Bratislavu a tým aj celé Slovensko na úroveň iných svetových metropol a je porovnateľný so špičkovými bálmi v zahraničí. Je dôkazom toho, že aj na Slovensku je spoločenský život potrebný.

Mám tú česť patriť medzi organizátorov Plesu v opere. Realizácia Plesu v opere bola a je výzvou a aj preto je každý rok iná. V prvých ročníkoch boli zmeny možno výraznejšie, najmä prvé 4 roky. Prvý Ples v opere vznikol doslova behom niekoľkých týždňov vďaka veľkej chuti urobiť ho. Vtedy vznikol stabilný tím, ktorý po organizátorskej a produkčnej stránke stojí za plesom až dodnes. Každý ďalší úspešný ročník nám dodával energiu a každý ďalší Ples v opere bol výzvou – ako ho zorganizovať lepšie, ako ho vylepšiť po stránke programovej, dekoračnej, po stránke komfortu a servisu pre hostí, skrátka ako priniesť niečo nové.

Najviditeľnejšie zmeny sa v priebehu rokov konania Plesu v opere určite urobili v stavbe a dekoráciách. Po vizuálnych zmenách sú najvýraznejšie vnímané dramaturgické. Každým rokom sme sa vďaka predošlým skúsenostiam mohli viac a viac venovať zdokonaľovaniu detailov. Pri organizácii je pre nás veľmi dôležitá spätná väzba od členov Čestného plesového výboru. Tí si počas večera, vďaka tomu, že sa pohybujú medzi hosťami, všimnú a dozvedia aj veci, ktoré by sme si my, zaujatí organizáciou, nemohli vždy celkom všimnúť. Vďaka tomu máme k dispozícii neoceniteľné tipy na vylepšenie. Najviac zaväzujúce pre nás je, keď niektorý z posledných ročníkov vyhodnotil Čestný plesový výbor ako najlepší. To samozrejme zaväzuje splniť očakávania pri nasledujúcom ročníku.